štvrtok 10. októbra 2013

too sensitive

Včera som bola sama doma a mala som nejakú ciťácku náladu a tak som si pustila film Jeden deň. Už som ho videla dávnejšie, aj som čítala knihu, ale toto je ten typ filmu, kde sa toho toľko udeje, že po čase si to môžem pozrieť znova.


Po pozretí filmu (odhliadnúc od jeho konca) som sa tak zamyslela, aké je úžasné mať takého priateľa na celý život, s ktorým sa nemusíte ani intenzívne stretávať a aj tak je pre vás veľmi dôležitý. S ktorým si rozumiete niekedy aj bez slov. A ktorý je opačného pohlavia, takže na problémy sa zrazu môžte pozerať z pohľadu muža aj ženy. Ó áno, to veľmi rozširuje obzory. Ja niekoho takého mám (BFF nie BF) a tento rok oslavujeme deviate výročie.
Máte niekoho takého aj vy?

pondelok 30. septembra 2013

Back to the childhood

Terajšie módne trendy ma nútia spomínať na moje detské, okej pubertálne, časy. V trinástich rokoch som si kúpila svoje prvé bagandže a môj štýl (nielen) obliekania sa uberal nejakým punkrockovým smerom. Pamätám si ako som celé mesiace zháňala čierne nohavice, ktoré v tej dobe z nejakého nepochopiteľného dôvodu neboli vôbec v móde a ani v obchodoch. Pamätám si, že nakoniec som ich našla u nejakého číňana a kúpila si rovno dvoje. Teraz by ste sa bez čiernych nohavíc nezaobišli, lebo sú ževraj must-have, ale aj keby ste ich nemali, kúpite ich v každom obchode.

Túto sezónu najviac spomínam na svoje kárované sukne, pretože káro ide zasa do módy. A spolu s ním aj bagandže a kožené (okej koženkové) bundy. Moju károvanú sukňu, ktorú som nosila ešte na základke mi ušila mama. Látku sme tiež zháňali pekne dlho. Nosila som ju k čiernym silonkám, botám, čiernemu tričku a čiernej riflovej bunde. Oh áno, bola som frajerka.

To, že sa káro vracia do módy ma potešilo až tak, že mi z toho preplo. Už vlastním tri kárované košele a dva šály a rozmýšľam aj nad tou sukňou. Aj keď moc sukne nenosím, tieto kárované mi prídu veľmi seksi.


všetky C&A

1. C&A, 2. F&F, 3. lavishallice.com

 
1. Mango, 2. Zara, 3. Debenhams

Čo vy a káro? Prepadli ste tiež?

štvrtok 26. septembra 2013

Back to the primitive

Už aj nám vysokoškolákom sa začala škola. Ja sa po prázdninách vždy teším na to, že môj život dostane nejaký ten režim. Na čo sa však neteším sú spolužiaci.
Odjakživa totiž nemám šťastie na spolužiakov a o nejakom kolektíve nemôže byť ani reč. Je síce pravda, že na základke to nebolo až také zlé, tam sme si ako deti najviac rozumeli a s niektorými sa bavíme doteraz. Na strednej už to bolo horšie, v triede nás bolo asi iba 20 a nevedeli sme sa dohodnúť na ničom a postupom času sme sa pekne separovali do skupiniek, ktoré sa spolu navzájom nebavili. Zo strednej som si však odniesla aspoň moju BFF.
Na výške je to zatiaľ (a už to inak nebude, keďže tento rok je posledný) najhorší level. Tu sa dokážem baviť asi s tromi ľuďmi, ostatní sú podľa mňa totálne mimo, hlavne názormi a povahou. Aj by som si myslela, že chyba je vo mne a že som na ľudí príliš náročná, ale tí traja ľudia, s ktorými sa bavím to vidia rovnako a tak sme asi celkom v poriadku:)
To, že nemám šťastie na kolektív je na jednej strane dobre, aspoň mám menej známych ale za to pevných a stálych. Nevýhodou je však to, že v živote nezažijem chatu so spolužiakmi, nie to ešte nejakú krúžkovicu. A to ma štve asi najviac, pretože na výšku som sa tešila najmä kvôli tomu divokému študentskému životu, ale u nás je to samí dôchodca. Alebo vlastne samá dôchodkyňa, encyklopédia, vlezprdelka a tak dále...

Dúfam, že nie som jediná s takýmto problémom...či?



štvrtok 19. septembra 2013

Urban space

Predvčerom som si bola vyzdvihnúť knihy v novej presťahovanej Gorile na námestí SNP v Bratislave. Hneď ako som vošla, spadla mi sánka a neviem si ju zdvihnúť doteraz. Gorila sa presťahovala a spojila svoju predajňu s nakrásnejšou kaviarňou Urban cafe. Interiér je úžasný, dreveno-kovový, stolíky z paliet, dekorácie z kníh, mäkké kreslá, žiarovky. 



Včera som sa rozhodla s kamoškou vyskúšať, aká je káva. Ponuka kaviarne je naozaj pestrá, ponúkajú od kávy, sypaných čajov, domácich limonád a freshov, ľahkých jedál a zákuskov aj cíder a pivká z Anglicka a Banskej Štiavnice. Majú v ponuke aj poldeci, nie však len tie klasické, ale aj špecialitky ako 42% žltý melón, čiernu bazu a podobne. My sme tentokrát zostali iba pri káve ale musím povedať, že bola naozaj výborná. Čo sa týka cien, sú trošku vyššie ale myslím si, že vzhľadom na atmosféru a kvalitu služieb to stojí za to.



Odporúčam však, aby ste tam prvý krát šli sami, pretože nebudete schopní rozmýšľať a klebetiť s priateľmi. Aspoň ja som bola v akomsi interérovom nebi a nebola som schopná sústrediť sa na to, čo mi kamarátka rozpráva, preto sme po hodine vymenili Urban cafe za Parklife (o ktorom ste mohli čítať TU). Ale vidím to tak, že budem pravidelný zákazník.

Začínam ľutovať, že som nešla na wc!

Obrázky požičané z /www.facebook.com/GorilaskUrbanSpace. Ja som fotiť zabudla.

pondelok 16. septembra 2013

Život je zmena.


Je smiešne ako sa ľudia dokážu meniť a najsmiešnejšie je, keď to pozorujete sami na sebe. Ako príklad uvediem seba. 

V marci tohto roku som si založila tento blog pod trošku iným názvom. Bola som veľmi ovplyvnená módou a blogmi a tak som si povedala, že to skúsim aj ja. Postupom času som však zistila, že ma vôbec nebaví písať o móde, o mojom oblečení alebo nákupoch ale skôr ma baví zdieľať svoje názory na čokoľvek a svoje myšlienky. V lete som zistila, že nemám chuť ani čas vysedávať za internetom a že už vôbec sa mi nechce písať nejaký blog.
 
Prišiel však september a môj život sa dostáva späť do nejakého režimu a s tým prišla aj chuť deliť sa s niekým imaginárnym o to, čo som zažila, videla, čítala, počula. Niekedy som totiž taká nadšená napríklad z filmu ale nemám sa s tým komu zdôveriť, pretože moji priatelia majú iné záujmy. A tak som sa rozhodla obnoviť tento blog a urobiť si z neho moju novú imaginárnu kamošku, ktorú bude zaujímať všetko, čo sem napíšem. 

A možno zaujme aj niekoho iného.